Keď sa hra stala snom
Štyri obrazy detstva a malého elektronického sveta, ktorý zázračne prerástol rozmer svojho displeja. Všetky pôvodné slovenské maľby sú zachované bez zmeny.
„Fantázia nepozná hranice času a priestoru.“
Štyri obrazy tej istej spomienky. Každý je inou vrstvou sna, nie doslovným prepisom historickej udalosti.

“Moje detstvo...”
“...bolo plné malých zázrakov.”
“Sny...”
“Fantázia nepozná hranice času a priestoru.”
“A hra sa otvorila ako sen.”

“V tej noci som už nebol iba hráč.”
“Bol som súčasťou hry.”
“Každý skok bol krokom do sna.”
“A každá liana bola cestou ďalej.”
“Hra ma viedla tam, kde sny nemajú hranice.”

“Fantázia nepoznala hranice.”
“Ani čas.”
“Ani priestor.”
“Všetko bolo možné.”
“A sny vedeli lietať ďalej než slová.”

“Ráno prišlo potichu.”
“Ale sen nezmizol.”
“Ostal vo mne.”
“V spomienkach.”
“V hrách.”
“V detstve, ktoré stále žije.”
“A niektoré sny sa nikdy nekončia.”